Výstava Rozum a vzdor slovenského a českého súčasného umenia zo zbierky košického zberateľa Milana Dobňáka

otvorenie výstavy
štvrtok 5. 11. 2015, 17.00 hod., Hlavná 27, Košice

trvanie výstavy
6. 11. 2015 – 3. 1. 2016

kurátorka
Gabriela Kisová

(reprodukcia / František Demeter, Mluv s ní (Ja s Ester Krumbachovou), 2012)

 

Výstava Rozum a vzdor prináša výber slovenského a českého súčasného umenia zo zbierky košického zberateľa Milana Dobňáka. Ide o vôbec prvý ucelenejší pohľad do rozsiahlej zbierky, ktorá sa počas viac ako desaťročia kontinuálne rozvíjala.


Koncepcia výstavy je postavená na dialógu a konfrontácii vybraných diel generačne spriaznených umelcov a umelkýň, ktorí na scénu nastúpili na prelome storočí a svojou tvorbou v posledných rokoch výrazne spoluvytvárali diskurz o podobe a o smerovaní súčasnej maľby a priestorového umenia. V maľbe Erika Šilleho, Borisa Sirku či Matúša Lányiho rezonujú popkultúrne fenomény a vzťah digitálneho obrazu a maľby, Rastislav Podoba a František Demeter reflektujú okrem iného samotnú mimetickú funkciu maľby, naratívna maľba Daniela Pitína či Josefa Bolfa sa opiera o iné médiá a techniky ako fotografia, film, koláž. Ján Vasilko sa v maľbe inšpiruje geometrickou tvorbou raných avantgárd, aktualizuje ich výtvarný jazyk do svojskej podoby.


Tvorba generačne blízkych neokonceptuálnych umelkýň a umelcov ako Pavla Sceranková, Tomáš Džadoň, Štefan Papčo, Radovan Čerevka či Eva Koťátková má síce rôzne východiská a rozličné podoby, spája ich však invenčné uvažovanie o priestore, architektúre a o súčasnej podobe sochárskeho diela, inštalácie a objektu. O niečo starší Krištof Kintera patrí bezpochyby k najoriginálnejším predstaviteľom súčasného českého priestorového umenia. Pôvodom slovenský umelec žijúci v Prahe, Mário Chromý, sa v roku 2003 stal laureátom Ceny Oskára Čepana, napriek tomu je na slovenskej scéne menej známy. Jeho „mäkké skulptúry“ z textilu či plastelíny komentujú každodennú realitu v slovenskej i českej spoločnosti veľmi dôvtipne a adresne, ich vyhrotená politická „nekorektnosť“ sa triafa do čierneho. Slovenský multimediálny umelec Marek Kvetan ironicky sleduje spoločenské reálie prostredníctvom duchampovského readymadeu.


Zbierka Dobňák reflektuje „pulz doby“ vo výtvarnom umení, ale nenaháňa sa za každým trendom. V jej charaktere a kvalite sa stretávajú subjektívne preferencie so živým záujmom o dianie na poli umenia, o kunsthistorické súvislosti a o diskusie. I napriek významovej pluralite zastúpených diel je v zbierke možné identifikovať niekoľko styčných bodov ako spochybnenie zabehaných normatívnych spoločenských predstáv, provokatívny pohľad na každodennú realitu, či záujem o hraničné existenčné témy a o silný individuálny príbeh ako zdroj umenia.


Vystavené umelkyne a umelci: Marko Blažo, Josef Bolf, Radovan Čerevka, Tomáš Džadoň, František Demeter, Mário Chromý, Krištof Kintera, Eva Koťátková, Marek Kvetan, Matúš Lányi, Štefan Papčo, Daniel Pitín, Rastislav Podoba, Pavla Sceranková, Boris Sirka, Erik Šille, Ján Vasilko.

 

Komentáre sú uzavreté.