Maliar Július Jakoby je jednou z najvýznamnejších umeleckých osobností východoslovenského maliarstva dvadsiateho storočia. Jakoby zároveň reprezentuje aj jednu z výnimočných osobností slovenského maliarstva druhej polovice dvadsiateho storočia.
Július Jakoby bol maliarom hedonistickej koloristickej palety. Programový figuralista vytvoril svojou tvorbou jedinečnú humanistickú výpoveď o prostej ľudskej existencii. Umelec bol maliarom, inšpirovaným predovšetkým podnetmi zo svojho bezprostredného prostredia. Obrazmi s výjavmi z košických ulíc, dvorov, záhradných reštaurácií alebo periférie, sa stal excelentným zapisovateľom jednoduchých ľudských príbehov. Jeho ľudské porozumenie prirodzeným pocitom, umelecká senzualita i schopnosť bezprostrednej maliarskej reakcie vytvorili presvedčivé svedectvo o radostiach, trápeniach, bolestiach i dezilúziách človeka jeho doby. Jakoby bol maliarom nenapodobiteľného expresívneho gesta a vášnivého a nepokojného rukopisu, ktorým vytváral svoje „frišne“ obrazy, spontánne namaľované akoby jedným dychom. Medzi Jakobyho typické motívy patria zobrazenia ženských aktov, výjavy z dvorov, ulíc, letných záhrad, intimity domova či ateliéru. Koloristické expresie, vášeň, s ktorou maľoval a akoby rekreatívny model videnia človeka, nevyjadrujú celú podstatu maliarovho myslenia. Existencionálna atmosféra legendárneho pivničného ateliéru na košických Ťahanovských riadkoch, z ktorého v extrémnej umeleckej aj životnej perspek tíve vnímal dianie vo svojom okolí, poznačila umelcovo neiluzívne videnie skutočných hodnôt sveta. Obraz človeka v Jakobyho diele pripomína aj trpké a neradostné okamihy existencie – umelcovi boli vlastné i obrazy žieravého sebaspytovania, sebairónie, demaskujúcej grotesky a videnia panoptikálnych výjavov v kaleidoskope sveta. Trápený pochybnosťami o vlastnom bytí aj maľovaní, frustrujúco vyjadril aj svoje pocity životnej skepsy v triezvom, nepatetickom videní podôb človeka. Jakobyho mrazivá ľudská groteska a trýznivé odhaľovanie existencionálnej drámy bytia, ostávajú akoby zasunuté v spodných prúdoch, pod povrchom jeho hýrivého umeleckého talentu a obrazu umelca, s vášňou a ľahkosťou maľujúceho hedonistické scény života.
Jakoby je označovaný za výrazného programového solitéra. Zdôrazňovaná býva Jakobyho umelecká osamotenosť. Maliar Július Jakoby patrí k nezabudnuteľným predstaviteľom košickej výtvarnej scény druhej polovice dvadsiateho storočia. Autorova endemická spojitosť s košickým prostredím vytvorila prirodzené asociácie o osudovosti tohto spojenia a jeho určujúcom vplyve na Jakobyho maliarsky program. V spomienkach mnohých zostal umelec geniálnym košickým „zápecníkom“, osobitým maliarom z niekdajšej periférie mesta a predovšetkým ľudsky a umelecky svojráznym Košičanom. Záujem o umelcovo dielo neutícha a v súčasnosti maliarska tvorba Júliusa Jakobyho predstavuje jednu z najoceňovanejších hodnôt slovenského maliarstva 20. storočia.